Leonardove postrehy

V súvislosti s útokom Ruska na Ukrajinu sa vynára otázka či môžeme očakávať opätovné zjednotenie provincie Tchaj-wan s pevninskou Čínou. Udalosti na Ukrajinsko-Ruskej hranici tvoria vzácny zdroj cenných skúseností pre obe strany latentného konfliktu v Tchaj-wanskom prielive.   

      Krach zamýšľaného bleskového ruského úderu na východnej Ukrajine jednoznačne uberá na sebavedomí mocností a väčších štátov pri snahe násilím si prisvojiť územia svojich menších susedov. Rusko za toto poznanie muselo trpko zaplatiť a to jednak svojím geopolitickým oslabením (tlak NATO v podobe posilnenej prítomnosti na ruských hraniciach a hrozba vstupu ďalších krajín do severoatlantického bloku)  a izoláciou v medzinárodnom priestore. Rusko zrejme nedopustí, aby v prebiehajúcom konflikte na Ukrajine stratilo svoju tvár, hoc by pravdepodobne už teraz s radosťou ukončilo svoje ďalšie pôsobenie na Ukrajine, nakoľko riziká a náklady jednoznačne dlhodobo prevyšujú nad potencionálnymi ziskami a vyzerá to tak, že sa toto smerovanie nemôže v budúcnosti veľmi zmeniť. Cieľom západného spoločenstva by malo byť pomôcť ruskému vedeniu vymanévrovať sa z pasce, do ktorej sa samé zamotalo bez toho, aby Rusko stratilo svoju tvár. Následne môže začať proces vytvárania nového poriadku, ktorý by viac vyhovoval obom stranám konfliktu.    

       V prípade Číny je však jej terajší stav celkom iný. Tá sa môže z ruského lopotenia sa a nezdaru len učiť a bez rizík čerpať informácie pre svoje plány a zamýšlané iniciatívy. Rozhodný postoj a odpor proti agresii západného bloku je sila, s ktorou Čína pri plánovaní svojej politiky voči provincií Tchaj-wan musí počítať, ako s významným faktorom ovplyvňujúcim jej kalkulácie. 

        Hoci je geopolitická situácia v Tchaj-wanskom prielive mierne iná ako na Ukrajine – Tchaj-wan je ostrov, ktorý sa môže námornou blokádou odrezať od vonkajšieho sveta a tým znemožniť zásobovanie, čo tvorí istotne nepriaznivo pre obrancov ostrova, no na druhej strane je však Tchaj-wan ďaleko lepšie vyzbrojený a pripravený na útok ako Ukrajina (to je dané už samotným historickým faktom, že spor v prielive trvá nepretržite od roku 1949 čo poskytuje dostatok času pre prípravu obrany), vlastní pokročilú technológiu a jeho terén je prevažne hornatý čo tvorí vynikajúci podklad pre partizánsky spôsob boja, sabotáže, úskoky a využívanie lsti voči útočníkom. 

          K tomu nutno pripočítať zúrivý odpor  nielen západného bloku ale aj spolku neutrálnych – nezúčastnených krajín, ktoré by ako napríklad India, ktorá do tohto spolu patrí, mohli vystúpiť oveľa razantnejšie ako v prípade iných konfliktov, ktoré sa jej týkajú iba okrajovo ak vôbec (ako to je v prípade Indickej reakcie na intervenicu v Ukrajine). Narušenie existujúceho rozpoloženia síl v Čínskom mori by mohlo popudiť všetky krajiny, ktoré vnímajú aktivity Číny s napätím. Či už sú to tradičný súperi ako Vietnam či Japonsko alebo štáty, ktorých vývoj síce historicky nebol v značnom protiklade voči Číne, no súčasný stav ich núti k tomu, aby rovnako ako tradičný súperi, vystúpili aj oni proti zámerom Číny vychýliť mocenskú rovnováhu v Čínskom mori. Tým sa vytvára mohutný blok, ktorý by sa postavil do cesty akejkoľvek čínskej iniciatíve takéhoto razenia.    

    Avšak v skutočnosti jestvujú dlhodobo iné znamenité faktory, ktoré robia násilné pripojeni Tchaj-wanu nepravdepodobným – bez ohľadu na krach ruského plánu potlačiť menšieho suseda. Udalosti z roku 2022 na východnej Ukrajine iba umocňujú dôvody pre ktoré sa pevninská Čína bude zrejme usilovať rozhodne sledovať doterajší kurz a nepristúpi ku kvantitatívnemu vyvrcholeniu napätia, ktoré by sa kvalitatívne zmenilo v otvorený vojenský konflikt. Reakcia sveta na ruský útok nenecháva čínske vedenie na pochybách, že odveta západného sveta by bolo okamžité prerušenie čulých obchodných vzťahov. Nakoľko čínska ekonomika je nastavená na export tovarov a odbytisko jej výrobkov je predovšetkým v USA a Európe, získava západné spoločenstvo mocný nástroj, ktorým by dokázal korigovať priestupky Číny voči zaužívanému medzinárodnému poriadku a odvracať ju od snáh zmeniť veci silou alebo iným neprijateľným prístupom, ktorý by ihned mobilizoval demokratický svet.  

    Teda hoci by nedošlo k vojenskej intervencii demokratických krajín, Čína musí počítať s hrozivým následkom v podobe ekonomických sankcii a prerušenia obchodu, ktoré by znamenalo vyschnutie najmohutnejšieho toku penazí do Číny. Problému s odbytiskom čínskeho tovaru robí zložitým skutočnosť, že v prípade uzavretia terajších trhov, Čína nemá možnosť kam svoj tovar alternatívne poslať. Keďže spotrebiteľmi jej výrobkov je obyvateľstvo krajín s vysokým príjmom (podľa kritérii Svetovej banky sú to krajiny Európy a Severnej Ameriky) a to sa nachádza vo vyspelých štátoch, ktoré sú v drvivej ak nie výlučnej väčšine demokratické a teda rozhodnuté zaujať vyhranený postoj voči potencionálnym Čínskym excesom z medzinárodného práva. Rusko v tomto prípade nemôže byť Číne nápomocné, pretože jeho obyvateľstvo nemá prostriedky nazvyš aby dokázalo pohltiť demokratickým spoločenstvom odmietnutý tovar. Nakoľko je čínska ekonomika nastavená na vývoz, nemôže sa obrátiť ani smerom dovnútra, aby bol takto pohltený ňou produkovaný tovar.  Napriek rapídnemu rastu a rozvoju Čína zostáva veľmi chudobnou krajinou.1 Čína v roku 2020 prekonala hranicu 10 000 USD hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa.2 Toto z nej však stále robí spoločnosť so stredným vyšším príjmom podľa kritérii Svetovej banky.3 Čína preto zatiaľ nie je pripravená obrátiť svoj vývoz smerom dovnútra a využiť vlastných spotrebiteľov, aby úplne do plna spotrebovali jej produkciu. Je preto pútaná vo vzťahu k vyspelým štátom sveta, bez odbytiska ktorých sa nezaobíde. 

   Zákrok smerom k zjednoteniu pevninskej Číny s provinciou Tchaj-wan je preto, vzhľadom na vymenované neduhy, bolehlavom pre pekingské vedenie. Čo je však motivácia, ktorá spôsobuje, že Čína vôbec o zásahu uvažuje ? Čo sú benefity, ktoré by vyvážili vymenované riziká a náklady ? Hlavným benefitom, ktorý plodí plány na pripojenie Tchaj-wanu je formálne zjednotenie čínsky hovoriacich území krajiny, resp. zjednotenie všetkých čínskych krajov pod jedno ústredie. Tým by bola dovršená transformácia jednotného čínskeho cisárstva dynastie Qing na jednotnú Čínu s novými výrobnými a spoločenskými vzťahmi. Ako vidíme zisk je predovšetkým ideologický, v limitovanej miere geopolitický – otvorený prístup na Filipínske more a čiastočne ekonomický – provincia Tchaj-wan je najväčší výrobca polovodičov na svete.4 Je však otázne či by demokratický svet kupoval čipy vyrábané v násilne pripojenej provincii Tchaj-wan a miesto toho radšej nerozšíril výrobu čipov v už existujúcich továrňach sídliacich v demokratických krajinách. Vzhľadom na rozhodný odmietavý postoj ku kupovaniu ruského plynu a iných  ruských surovín a všemožnú snahu sa oslobodiť od nutnosti nakupovať tieto komodity a miesto nich hľadať iné zdroje sa táto druhá možnosť javí ako pravdepodobnejšia.   

      Hoci sa Čínu usiluje poukázať na to že čas zjednotenia sa blíži, čo prezentoval aj svojho času čínsky vodca Jiang Zemin v konverzácii s Henrym Kissingerom. Kissinger sa v deväťdesiatych rokoch prihováral Zeminovi, že Mao Ce-tung mu v jednom rozhovore povedal, že sa Čína bez Tchaj-wanu zaobíde aj 100 rokov. Zemin mu na to odvetil, že zostáva už len (100 – roky prešlé od Maovho výroku po predmetný rozhovor) rokov.5 To znamená, že Čína v žiadnom prípade neupustila od svojho zámeru zjednotiť pod jednu hlavičku všetky územia a provincie. Na rozdiel od 50.-tych rokov však upustila od násilných foriem a pripomína, že jej princípom je mierové zjednotenie a jedna krajina-dva systémy.6 Tento výrok je výrazom, ktorý odráža hmotnú realitu a nie dobrovoľne mierumilovný prístup Číny v predmetnej otázke. Utužujúce sa ekonomické vzťahy Číny so svetom a tovarovo-peňažná výmena z toho prameniaca činia nutným pridržiavať sa mierového riešenia rozporov ešte väčšmi ako v časoch keď boli tieto slová prvýkrát vyrieknuté. 

        Reakcia demokratického sveta na ruskú inváziu na Ukrajinu rozpýlila akékoľvek názory, ktoré by sa domáhali toho, že po dvoch desaťročiach vzrastajúca moc a autorita Číny dovolujú, aby bol spor riešený inými než mierovými prostriedkami. K tomu sa sluší pripomenúť fakt, že hoci sa náskok USA pred Čínou relatívne zmenšuje, predsa sa Spojené štáty udržiavajú na čele svetového vývoja, s týmto stavom vecí by nemalo zatriasť ani to, ak Čína dobehne alebo aj predbehne USA v nominálnej sume hrubého domáceho produktu, nakoľko sa nesmie zabúdať, že v Číne sa tento produkt musí deliť medzi štvornásobok americkej populácie, to znamená, že v prípade vyrovaných súm HDP na jedného Číňana zostáva v priemere štyrikrát menej bohatstva krajiny ako na jedného priemerného Američana.7 To nehovoriac o rýchlo starnúcej Čínskej populácii, ktorá zvetráva rýchlejším tempom. 

     Zhrnuté a podčiarknuté násilné zjednotenie provincie Tchaj-wan s pevninskou Čínou je nepravdepodobné. Ekonomický model Čínskej ľudovej republiky nedovoľuje, aby si krajina znepriatelila odbytiská svojho tovaru, ktoré sú predovšetkým vyspelé demokratické krajiny. Čína je obklopená veľkým počtom krajín, ktoré by v prípade ohrozenia existujúcej mocenskej rovnováhy v Ázii živelne vytvárali kvázi aliancie a bloky usilujúce izolovať a zatlačiť rozpínavé správanie Číny. Na perifériách kolom dokola Číny existujú dobré materiálne podmienky pre pocit previazanosti a neformálnej kolektívnu bezpečnosti krajín susediacich s Čínou aj bez existujúcich zmlúv, nakoľko zničením jedného zo susedov by sa útočník posilnil a tým by nepriamo ohrozil aj ostatné krajiny, voči ktorým útok nebol priamo smerovaný. 

Poznámky pod čiarov:

1 – N. CHOMSKY, Who rules the world?, PENGUIN BOOKS, str. 71. 

2 – https://news.cgtn.com/news/2020-01-17/China-s-GDP-per-capita-just-passed-10-000-but-what-does-this-mean–NkvMWAMYNO/index.html

3 – https://www.worldbank.org/en/country/mic/overview#1

4 – https://tecvalue.com/which-country-produces-the-most-number-of-chips/

5 – vid. H.A.KISSINGER, On China, PENGUIN BOOKS, str. 447 – 487.

6 – H.A.KISSINGER, On China, PENGUIN BOOKS, str. 492. (Tieto slová boli vyrieknuté v roku 2003 na návšteve čínskej delegácie vo Whasingtone)

7 – H.A.KISSINGER, On China, PENGUIN BOOKS, str. 547.