Leonardove postrehy

       Útok na Ukrajinu zostáva natoľko čerstvou záležitosťou, že je ťažké v tejto chvíli robiť závery o tom, aký je cieľ Ruského útoku. Vychádzajúc z dostupných informácii a okolností prípadu sa však možno pokúsiť načrtnú pravdepodobné smerovanie vývoja udalosti. Zohľadňujúc aj tvrdenia Ruských predstaviteľov možno odhadnúť ďalšie smerovanie takto: 

      Vyzerá to tak, že Rusko sa rýchlym a rozhodným útokom usiluje „vybiť” z Ukrajiny všetok vojenský potenciál a tým ju odzbrojiť a zbaviť sa konkurenta, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že cieľom kampane je: „neutralizovať vojenský potenciál Kyjeva.“

„Dĺžka ruskej vojenskej operácie na Ukrajine bude závisieť na tom, ako sa bude vyvíjať. V ideálnom prípade by mal ruský útok „vyčistiť krajinu od nacistov“ a neutralizovať vojenský potenciál Kyjeva” 1.

      Pozrime sa však na to, ako sa tento Kremľom vytýčený cieľ dá dosiahnuť za vynaloženia najmenších nákladov a prostriedkov, teda spôsobom, ktorý bude pravdepodobne skutočne zvolený a presadzovaný. Vidí sa mi ako pravdepodobné riešenie, že sa neutralizácie vojenského potenciálu zrejme má dosiahnuť zničením letísk, muničných skladov atd. k odzbrojeniu má teda dôjsť fakticky – príde k nemu rozhodným úderom, rýchlym bojom, kde sa bude klásť dôraz najmä na to, aby sa v krátkom čase podarilo zničiť čo najviac zbraní a vojenského vybavenia. 

      Čas v tejto úlohe hrá kľúčovú rolu, pretože čím dlhšie proces trvá tým sú náklady výraznejšie a záťaž nepríjemnejšia. Akonáhle sa cieľ podarí dosiahnuť v takej miere, ktorá by bola aspoň v minimálnom množstve uspokojivá pre pána Putina, kampaň sa ukončí a ruské sily sa stiahnuť späť na východzie pozície t.j. za hranice Ukrajiny. Veľmi dôležité v tomto ohlade – pri rozhodovaní kedy k zastaveniu kampane a následnej evakuácie dôjde – bude vyvažovanie ziskov a rizík z hľadiska Ruskej federácie, ktoré sú s predĺženým zotrvaním na Ukrajinskom území spojené. 

         Zisky tu môžu predstavovať väčšiu mieru deštrukcie vojenského potenciálu Ukrajiny (zvýšenie miery odzbrojenia protivníka – primárneho cieľa invázie) a na druhej strane riziká predstavujú náklady súvisiace s vedením vojenskej kampane v cudzine, ktorá je odsudzovaná medzinárodným spoločenstvom ( potiaže (riziká) spojené s príliž dlhým zotrvaním na cudzom území sú: nervozita domáceho obyvateľstva v Rusku z predĺženia nepopulárnej vojny, straty na ľudských životoch vojakov atd.), k tomu nutno prirátať aj nepriaznivé ekonomické dôsledky – nepriaznivý stav rubla, Ruskej burzy a strach zahraničných investorov z investovania kapitálu v Rusku – tieto ekonomické dôsledky zo zvýšeného napätia sú priamy dôsledkami invázie. 

         Nehovoriac o sankciách, ktoré sú cieľavedome na Rusko uvaľované. Dopady sankcii Rusko nemá ako jednostranne ovplyvniť. Dopad prvej skupiny ekonomických potiaží – priame dôsledky invázie – však Rusko môže vo väčšej miere ovplyvniť a to aj jednostranne, tým, že ukončí boja a stiahne sa. Rozhodovanie v Kremli o tom, kedy dôjde k stiahnutiu vojsk zrejme závisí na vyvažovaní týchto vplyvov. Čím dlhšia kampaň o to väčšie zničenie vojenského potenciálu nepriateľa, avšak o to ťažšie ekonomické bremeno, ktoré Rusko musí niesť. Úlohou Ruského vedenia bude nájsť správny pomer a rovnováhu medzi týmito faktormi. Takýto záver umocňuje aj tvrdenie hovorcu Kremľa, že: „nikto nehovorí o okupácii Ukrajiny a je neprijateľné používať tento výraz na popis kontextu ruskej vojenskej operácie.” 2.

       Predĺžená či trvalá prítomnosť cudzích (nevítaných a okupačných) vojsk na Ukrajine by so sebou priniesla značné náklady, s trvalou vojenskou okupáciou sa okrem finančnej záťaže pre Ruskú štátnu pokladnicu spája aj hrozba, že by obyvateľstvo okupovaného štátu podnikalo sabotáže, atentáty a partizánske nájazdy na nevítané vojská. V skratke Rusko by zo zotrvania na Ukrajinskom území nedokázalo vyťažiť prospech rovnajúci sa rizikám. Zotrvať tam by nebolo bezpečné a neprispelo by k dosiahnutiu definovaných cieľov invázie. A nakoľko proruská vláda by sa v Ukrajine udržala iba za pomoci intervenčných ruských vojsk, je nepravdepodobné, že by sa Rusko usilovalo o riešenie krízy dosadením pro-Ruskej vlády. Táto možnosť sa mi nevidí ako vhodná ani pravdepodobná vzhľadom na náklady na vydržiavanie Ruských vojsk na Ukrajinskom území, ktoré by si takéto riešenie nevyhnutne žiadalo.    

       Súčasné Rusko sa zrejme poučilo z konania Sovietskeho zväzu, ktorý vydržiaval značné vojenské sily v krajinách východného bloku. Sústredenie vojsk na území jeho satelitov síce posilnilo postavenie domácích komunistických vlád, avšak na druhej strane značne odčerpávalo Sovietske financie.  3.

      Ruská invázia na Ukrajinu sa tým pádom zrejme nepreklopí do ustálenej okupácia s ohľadom na náklady a riziká s tým spojené. Pravdepodobne dôjde k zničeniu vojenských zariadení, aby bola Ukrajina bezbranna, potom sa z nej Ruské vojská v zápätí stiahnu. 

Zničenie protivníka mrštným zásahom a následný rýchly odchod, bude mať efekt odstrašenia nepriateľa pred budúcimi konfrontáciami s Ruskom (Dlhodobým zámerom je zrejme to, aby sa Ukrajina bála pred možnosťou, že by vojská prišli zas, v dôsledku tejto hrozby a fantómu opätovnej invázie Ukrajina bude sledovať nekonfrontačný a pre Rusko teda priaznivý postoj). Dnešným preventívnym opatrením Ukrajine takisto znemožnia akúkoľvek konfrontaciu v blízkej a možno strednodobej budúcnosti (tým, že zničia vojenskú infraštruktúru Ukrajiny – letiská a základne), bez ohľadu na to, či vedenie v Kyjeve bude fantóm opätovnej invázie v budúcnosti prenasledovať či nie.  

História nám ponúka obdobný prípad, kedy došlo k uplatneniu predmetného postupu – 

Čína v roku 1979 preventívne zasiahla do vývoja Vietnamu (Tretia Vietnamská vojna), pretože chcela zabrániť vzniku ďalšieho mocenského centra v pevninskej Ázii. Hoci boli obe krajiny komunistické a Čína ešte donedávna komunistický Vietnam podporovala vo vojne proti Južnému Vietnamu a USA, o niekoľko rokov neskôr sa okolnosti zmenili natoľko, že si situácia vyžiadala zásah proti sile, ktorú ešte donedávna podporovala. Išlo o geopolitický imperatív, ktorý nedbá také faktory ako je kultúrna spriaznenosť a ideologická príbuznosť. Čína velka krajina v regióne mala obavy pred Vietnamom, ktorý v tom čase mocnel. 

        Takýto prístup – zničenie konkurencie a následne stiahnutie sa domov – možno nazvať ako active deterrence – teda aktívne/činné odstrašenie protivníka – štát v tomto prípade rýchlym úderom ukáže svoj potenciál (drápy) a tým sa snaží vyvolať strach protivníka a vyvolať jeho nechuť k ďalším konkrontačným dobrodružstvám. Čína v tom čase zahajila rýchly útok, ktorý trval štyri týždne, zničila v pohraničných oblastiach Vietnamu čo sa dalo a stiahli sa spať. Cieľ tým bol splnený, zachovalo sa veľmocenské postavenie Číny v regióne a znemožnil sa rast konkurencie. 4.

        Podobný scenár sa mi vidí ako pravdepodobný aj teraz. Rusko sa rýchlym úderom zrejme pokúsi odradiť Ukrajinu od ďalšieho jemu nepohodlného smerovania. Rusi pri plánovaní útoku na Ukrajinu sa zrejme inšpirovali práve týmto Čínsko-Vietnamským pripadom. Takýto spôsob rozmýšľania sa zrkadlí aj vo vyjadrení pána Putina, ked povedal: 

„Chcem to zdôrazniť – nevyhnutné opatrenie. Pretože by nám mohli vytvoriť také riziká, že vôbec nie je jasné, ako by naša krajina mohla ďalej existovať“ 5.

        Rusku ide zrejme o vyradenie potencionálneho konkurenta v regióne, ešte pred tým ako by zosilnel natoľko, že by začal predstavovať silu, s ktorou treba počítať a ktorú nemožno prehliadať. Po ukončení kampane a stiahnutí vojsk, možno pristúpiť k pokusu o vybudovanie “Fínskeho modelu” v spolunažívaní medzi Ukrajinou a Ruskom. Ten by mohol byť prijateľnou alternatívou súčasného smerovania pre obe krajiny.  

Poznámky pod čiarov:

1. – https://spravy.rtvs.sk/2022/02/hovorca-kremla-v-idealnom-pripade-by-mal-rusky-utok-vycistit-ukrajinu-od-nacistov/
2. https://spravy.rtvs.sk/2022/02/hovorca-kremla-v-idealnom-pripade-by-mal-rusky-utok-vycistit-ukrajinu-od-nacistov/
3. KISSINGER, H. Umění diplomacie Od Richelieua k pádu Berlínské zdi. Praha: PROSTOR, 1996.
4. KISSINGER, H. On China, Penguin Books, 2012.
5. Vyjadrenie Vladimíra Putina – https://www.facebook.com/ambasadarus/videos/265664775721888